Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/andy/index.php on line 3
Expedícia ANDY 2006
EXPEDÍCIA ANDY 2006
Aktuality
Plán expedície
Členovia expedície
Výstroj
Fotogaléria
Komentáre
Pozvánka

Počet prístupov:      39459
13.05.2006
Coropuna 6425m - Zlata hora ...

hola,

... v prvom rade by som sa rad podakoval Pachamame a duchom  velkolepych Andskych hor , za bezbecny a prenadherny vystup na vrchol majestatnej a mlkvej Coropuny...

...po 8 hodinovej ceste sme vcera v noci dorazili opat do Arequipy.., unaveni, dobyti ale stastni a slobodni na duchu.. Cely pribeh sa vsak zacal odvijat trochu inac.. ako si niektori z nas predstavovali..

..V nedelu sme stastni a nazhaveni, opustali rusne mesto a tesili sa opat na ticho, mystiku  a samotu hor .. a tak sme ukoncili posledne pripravy, pobalili svestky , zobrali taxi na hlavnu stanicu a cakali na bus.. co sa vsak nestalo.. 15 minut pred odchodom Simpi checkuje svoj batoh, a ostava ako priklincovany k zemi, v tvari uhorkovy vyraz, svet na okolo sa zastavil....po chvili  to z neho vyhrklo... nemam fotak.. kde je moj fotak...!!! .... a tak sme docestovali... dalsia detektivka na krku.. samozrejme ze autobus v ten den sme nestihli a Jaro behal po meste ako zmyslov zbaveny, sklamanie striedala zla nalada a vec sa mala asi tak ze fotak skratka zahadne zmizol z jarovho bagla.., nikto nevie kam..  no skratka smola.. odchod pod Coropunu sme teda odlozili na zajtra a snazili sa nejak skorigovat veci... Cela situacia vyzera momentalne asi tak ze na nasej stranke budu odo dnes chybat jedinecne fotky z Jarovho digitalu... skoda...kedze ja fotim na film, cely material vyvolam az na konci tripu ,tym padom jediny elektronicky zdroj fotografickeho materialu ktory mozme momentalne updatovat a posunut na stranku je z Markusovho fotaku...

...v pondelok sme teda konecne vyrazili.. nasadli na bus smerom Cotahuasi a snazili sa skoncentrovat na to co bolo pred nami...

Nevado Coropuna 6425m, lezi asi 150 km severozapadne od Arequipy  v pohori Cordillera Occidental a je najvyssim a najrozlahlejsim stratovulcanom Peru... zaujimave a kuriozne je to, ze v blizkosti hory vedie cesta druhej triedy (prasna) a tym umoznuje realativne jednoduchy a lahky pristup ... Autobus zo sukr. cestovky Alex  nas teda po 8 hodinovej ceste vyhodil uprostred studenej tmavej noci nedaleko  laguny Pallacocha v nadmorskej vyske 4000 m.n.m.. a zmizol kamsi v tme ako padajuca hviezda na oblohe... tazke je tomu uverit ze v 4 tisicoch jazdi pravidelny kazdodenny spoj Peruanskej sukromnej autobusovej dopravy..:-) ale ako sa vsade na svete hovori.. ze na Slovensku je mozne vsetko.. v Peru to plati dvojnasobne...:-)

... a tak sme teda vytiahli veci z baglov, postavili stany a o chvilu uz bolo pocut len drkotanie zubami a neskor spokojne , prerusovane chrapanie... Rano sme sa prebudili do slnecneho a jasneho azuroveho dna.. bolo nadherne pocasie.. urobili sme si ranajky.. klasika - krupica s kakaom a banany, zbalili veci a zacali slapat smerom pod horu, ktora sa majestatne vypinala rovno pred nami... asi o 10 minut od cesty sme dorazili k nadhernemu oku bohov - lagune Pallacocha 4200m kde sme si dali prestavku, a len tak vnimali tu krasu okolo.. Masiv Coropuny vyzeral odtial jednoducho nadherne, nikde ani nohy, ziadne stopy po ludoch.. iba my a nasa hora..(aby som nezabudol, nas expedicny tim sa rozrastol o jedneho, skoru uz staleho clena Markusa z Dresdenu, ktoremu sa s nami asi dobre cestuje...:-))

Cesta od laguny do BC bola pomerne jednoducha a priama, cez zlomiska a sutove polia vyprahnutej zeme rovno pod juznu stenu, kde sme tusili nastup do nasej cesty... po troch hodinach sme nalozeni materialom dorazili na pomerne rovnu planinu posiatu ozrutanskymi balvanmi, nedaleko hranice snehu asi tak v 5000m . tu sme sa rozhodli zakempovat.. urovnali sme teda podu, postavi mury s kamenov, pripravili kuchynu a nakoniec vztycili stany, do ktorych sme po tejto namahe vycerpani zalahli uz o 14.00... oddychovali sme niekolko hodin a zo stanu sme dalekohladom  pozorovali podmienky na hore a studovali cestu vystupu, ktorou sa zajtra za tmy vydame nahor. Vecer o 17.33 sme sa lucili so slnkom a plni ocakavania sme varili veceru a dufali v zajtrajsi uspech...

Kedze pocasie vyzeralo byt cool, a mraz bol neuprosny, rozhodli sme sa ze vyrazime az o 4.00 rano. Slnko vychadzalo o 6.03 takze iba dve hodiny tmy.. super . O 3.00 rano nas budik vyhnal s teplej paperovej postele a nasledovala stara znama priprava,.. navarit ranajky (tentokrat - kava s mliekom a peruansky chlieb), urobit cocovy caj, obliect sa , pripravit vystroj a vsetko ostatne na vystup ... a o 3.54 sme opustili nas camp a vyrazili do tmy smerom k vrcholu Zlatej hory...

Cesta pomedzi balvany bola v pohode, kedze som si dokladne s dalekohladom vcera prezrel vsetky detaily , navigacia v tme bola pomerne jednoducha... postupovali sme pomerne pomaly a na istotu.. asi o 15 minut sme vstupili do prveho zlabu kde sme si obuli macky a vstupili na chladne snehove pole.. asi 100 m zlabom sme sa dostali o uroven vysie, do akehosi udolicka posiateho balvanmi, nim sme to svihli priamo hore do dalsieho zlabu ktory ustil v sedle, ohranicenom nadhernymi ladovcovymi svahmi.. tu sme to traverzli trochu strmsie na juhovychodne rameno a odtial sme slapali rovno hore pod zapadne rebro. teplota bola celkom vpohode ale cim sme slapali vysie tym viac mrzlo.. bolo asi - 15 celzia... po styroch hodinach sme sa nachadzali v klucovom useku steny..t.j. v 50 stupnovej stene napravo od zapadneho rebra, ktore bolo cele zasnezene.. mraz bol neskutocny.. normalne sme si necitili nohy a ruky... ja som si skoro vobec necitil prsty na nochach a pravu ruku som mal tiez uplne mimo( a tom som mal dvoje parov rukavic- windstopery a peraky)... ked sme dorazili na vrchol rebra, akurat vyslo slnko, a tak sme si sadli na sneh ze si odychneme.. boli sme dost v prdeli, unava sa na nas zacala po niekolkych hodinach jasne odzrkadlovat.. ja som mal dost problem s prstami... musel som si dat dole topanky a zacat na slnku masirovat prsty na nochach - bola to neskutocna bolest - ako tisice ihiel... po chvili som to nejako stabilizoval a s pribudajucim slnkom nam bolo teplejsie... doplnili sme tekutiny a zacali slapat hore zaverecnou neskutocne dlhou nekonecnou snehovou ladovcovou vrcholovu ciapkou.. podmienky boli dobre, vydatny mraz- takze trhliny boli vsetky pod pokrivkou snehu a ladu.. super.. Nas postup sa vsak rapidne spomaloval.. Markus stale nieco blabotal, ze mu je zima, zima, velka zima... Nad hranicou 6000 sme kracali uz tak pomaly.. ze to bolo vazne .. 20 krokov .. minuta-dve oddych, 20 krokov.. oddych.. vydychat a opat znovu 20 krokov... vydychat... a znovu... vrcholova kupola bola nekonecna... povrch vol vyfukany do roznych vsakovakych abstraktnych tvarov, a strasne mi pripominal nejaku zvrasnenu arcticku planinu... Okolo 10.00 sme sa istotne blizili k vrcholu..? bolo jasne ze to je vrchol.. niet pochyb..ja som bol v predu a svojimi 20timi krokmi som sa pomaly priblizoval k okraju horizontu... a tu zrazu, pozeram ci nemam nejake halucinogenne viziealebo co, utieram si okuliare a nechcem tomu uverit.. pred nami sa rozprestieralo sirocizne vrcholove plato s vrcholom asi 400 m v pozadi.. bolo mi do placu.. to snad nie... unaveni sme si sadli na sneh a oddychovali... to plato bolo odporne.. pol metra hlboky sneh nam dost zneprijemnoval postup.. Simpimu zacalo byt zle, hovoril ze ho boli zaludok a je mu na zvracanie... po chvili sme museli pochod prerusit a obaja sme sa citili divne.. taky divny pocit v zaludku .. ako ked sa clovek nemoze vyprdiet.. a tak sme sa rozhodli vo vyske asi 6300, vykonat nutnu velku potrebu.. bola to totalna haluz.. ale ulavilo sa nam a slapali sme dalej... Markus bol tentokrat v cele a preslapaval stopu... pomaly, ale vazne pomaly sme dobyvali posledne metre.. ja som bol totalne hotovy... Jaro bol predomnou a ja za nim... Nakoniec Markus zastal a zacal nam kyvat ze vidi vrchol !!! a tak sme k nemu pomaly dosli... 10 metrov pred nami, bola v snehu zapichnuta strieborna kovova tyc... vrchol...:-) a tak sme spolocne , krok po kroku skracovali vzdialenost a zrazu.. "uz nebolo kam stupat "... boli sme na samom vrchole !!! na vrchole Coropuny - Zlatej hory... (11.10 - peruanskeho casu)

Nasledovala neskutocna radost a pocit zadostucinenia.. bol to vazne tazky a namahavy vystup plny sebazaprenia... viac o mysli ako o tele... vsetci sme sa spolocne objali a tesili sa ze sme tu na vrchole tejto nadhernej majestatnej hory.. na vrchole svojich vlastnych sil a schopnosti... Podakovali sme sa Pachamame a duchom hor, a urobili  zopar fotiek, co nas stalo vela energie.. kedze Jaro je uz bohuzial bez fotaka, fotil som iba ja s Markusom - v tej vyske je postavi a zmontovat stativ doslova nadludsky vykon.. na vrchole sme stravili asi 20 minut a uzimeni a unaveni sme o 11.30 zacali zostupovat... zostup bol dost priamociary a po troch a pol hodinach sme dorazili do BC. Boli sme dojati, bol to nadherny vystup.. vecer sme stravili v meditacii v BC pozorovanim zapadu slnka a prechadzanim sa okolo pomedzi balvany... bolo nadherne sa len tak pozerat spat na stenu, ktoru sme v ten den vyliezli... Ked zapadlo slnko, nastala tma a my sme zaliezli unaveni opat do stanov, oddychnut si, nabrat novu silu a snivat dalsi sen o zdolani dalsej hory... sen o zdolani sameho seba...

...na ceste k poznaniu, Horam zdar !!!

buchy y simpi

p.s. budu aj fotky - manana



<<<

Komentár

Partneri

Lekáreň ELIXÍR
DeathMetal SL
HK VABEC, Stará Lubovňa,