Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/andy/index.php on line 3
Expedícia ANDY 2006
EXPEDÍCIA ANDY 2006
Aktuality
Plán expedície
Členovia expedície
Výstroj
Fotogaléria
Komentáre
Pozvánka

Počet prístupov:      39808
24.05.2006
Valle Sagrado y Machu Picchu : los Incas y demonios

hola vsetci,

vcera sme sa konecne dovalili spat do Cusca, a pravdupovediac sme si z celej duse vydychli, pretoze za posledne dni sa udialo vela psychadelickych skusenosti, ktore len potvrdili to ze nase dobrodruzstvo nekonci,, prave naopak - nabera na intenzite ...:-)

takze , ako by som teda zacal... pred niekolkymi dnami sme opustili Cusco -mesto v tvare pumy - a nalahko zbaleni  sme sa vybrali do  znameho Posvetneho udolia Inkov, ktorym preteka mysticka rieka Urubamba ..( ti z Vas ktori citali knihu Rozpravac od Maria Vargas Llosu, budu v obraze.. nadherna to rieka ... ) Ako prve miesto v udoli sme navstivili  mestecko Pisaq, ktore lezi na brehoch Urubamby a nad ktorym sa vypina nadherny archeologicky komplex Inskych ruin - taktiez nazyvanych Pisaq... kedze dedina je znama svojim mercadom a artesaniou ( trhom vsakovakych tradicnych suvenirov a veci - kde najdete skratka vsetko - pocnuc kravskym rohom - a konciac trebars pecenym morskym prasatom) oddavali sme sa teda aj my viru  nakupnej skoro jarmocnej horucky, s cielom ulovit nejaku tu vzacnu antiguo vec, ktore tak symbolicky patria k peruanskej kulture a samozrejme k cestovaniu ako takemu... Podvecer sme navstivili ruiny nad dedinou, a zasli sme nad domyselnostou a logikou ich stavby s nadherneho bruseneho a s neuveritelnou presnoustou do seba zapadajuceho kamena... steny niekdajsich budov a murov su postavene v tak dokonalej presnosti, ze sme nad tym len krutili hlavou... do medzier medzi kamene sa niekedy nevopcha ani ziletka na holenie... steny vsetkych izieb a miestnosti su nahnute dovnutra v 5 stupnovom uhle, a tym tvoria prirodzenu antiseizmiologicku strukturu... celemu komplexu klasicky dominoval samozrejme Templo del sol - Chram slnka , ktory bol hlavnym spiritualnym a astronomickym centrom Pisaqu...

Na druhy den sme si vysliapli k ruinam este raz , pofotit veci za ranneho slnka a poobede sme sa prepravili opat pozdlz nadhernej Urubamby do dalsieho vyznamneho mestecka Posvetneho udolia  -  Ollantaytamba. Ollaytantambo nas privitalo kamenom vykladanymi ulicami, a nadhernou pevnostou na kopci oproti... zaujimave je ze Inkovia stavali vsetky svoje stavby na miestach, na ktorych sa odohravali pozoruhodne slnecne javy, ci uz pri zapade alebo vychode slnka... Pevnost Ollaytantambo nebola vynimkou... pevnosti opat dominoval Templo del Sol - kde sa opat odohravali merania letnej a zimnej rovnodennosti a to 21 juna a 21 decembra ked slnko svojimi lucmi pretinalo udolie priamo z jedneho konca na druhy a vrhalo tiene na posvetny kamen umiestneny v strede chramu.

Nas den v dedine prebehol v pohode a pred nami ostaval posledny ciel nasej vypravy - stratene mesto Machu Picchu... lenze pravda je asi taka drahi veriaci.. ze nase vysnivane Machu Picchu je jedna velka zlozita neznama, a dostat sa tam je asi tak tazke ako emigrovat do Ameriky... Povodne sme zamyslali ze urobime aj tradicny klasicky Inka trek - 4 dni rovno k ruinam MP. Avsak po nejakych hodinach zistovania ze co  a ako , za kolko a preco a podobne... sme dosli na dno samotnej peruanskej pravdy, ze bohatym je vsetko dovolene a chudobni mozu ist tak maximalne neba...

Veci sa mali asi tak, ze za vstup na trek - Inca trail - sa plati neuveritelnych 125 dolarov, a trekkeri musia vytvorit skupinu s nosicmi a kucharom... inac  nieje mozne prekrocit brany parku a zacat slapat ..skratka vsade sama kontrola a seguridades - no proste no way.. ( podobny bullshit ako na Kilimanjare) ..dalsia novinka bola cena za vlak z Ollaytantamba do Aguas calientes (dediny pod MP) - sialenych 60 dolarov za 30 km vlakom !! o vstupe do ruin ani nehovorim - dalsich 25 USD ! a tak sme tam stali ako agenti s teplou vodou a krutili sme hlavami - co je toto za svet... MP sa nachadza vysoko v horach, oddelenych od najblizsich dedin hlbokymi 1000 m hlbokymi udoliami, na ktorych dne preteka Urubamba... neexistuju tam ziadne cesty, subtropicka jungla je nepreniknutelna a jedinym sposobom ako sa co najrychlejsie dostat k ruinam je neskutocne drahy vlak alebo este drahsia Inca trail... a tak zapracoval nas dobrodruzny slovensky mozog , a podvecer sme uz slapali do poslednej dediny Kilometro 82 kde sme chceli ilegalne vstupit na zeleznicnu trat a urobit 30 km pesi po zeleznici cez noc... ked sme sa dostavili do 82, idem si vybrat celovkuz batoha, kedze uz bola tma.. prehladam cely batoh a celovky nikde - fucking hell !! to snad nie .. mozte tri krat hadat... no jasne.. nejaky stastny peruanec teraz urcite chodi zatvarat sliepky s mojou novou Petzl Myo XP na hlave... no comment.. najhorsie bolo to ze pred nami v tu noc lezala 30 km zeleznicna trat, plna kamenov, kaktusov, tarantul a inej havede a ja som nemal celovku..!! No nic uz, museli sme pokracovat.. vstup na zeleznicu vsak nebol jednoduchou zalezitostou.. dalo sa na nu vstupil len v jednom mieste,kde bola samozrejme policajna kontrola, ktora zakazovala vstup na kolajnice a tym nutila vestkych dobrodruhov platit 60 USD za posraty vlak.. kedze vsade naoklolo boli same kaktusove strminy, padajuce rovno do rieky...museli sme nejako prejst cez kontrolu.. vonku bola tma a tak sme v dedine odchytili dvoch chlapcov, vysvetlili im vec a dobrodruzstvo sa mohlo zacat... bolo to ciste prevadzastvo , ako cez mexicko americku hranicu... chlapci nas viedli cez, polia , kamene, strme svahy, poza policajne strazne budky, kde sme sa po tme museli zohynat aby nas nikto nezbadal.. skratka napatie 360 V.. asi po 45 minutach sme potichu vstupili na zeleznicu, zaplatili nasim prevadzacom tres soles a vydali sa po zeleznici do hviezdnatej peruanskej tmy... Kedze posledny vlak isiel o 20.00 mali sme pred sebou viacmenej prazdnu zeleznicu... cesta vsak bola totalne utrpenie.. predstavte si ze kracate 30 km po rozdrvenych kamenoch a drevenych brvnach, japonskymi krokmi 7 hodin v kuse ... tak ako z SL do Kezmarku... cesta sa zdala nekonecna... ubohe clenky,a  kolena ... do Aguas Calientes sme dorazili totalne vystaveni o pol stvrtej rano a ostali sme ako obareni... uprostred nicoho, uprostred jungle, kde nevedu cesty stalo monstrozne betonove mesto - 120 hotelov a restauracii, autobusy dovezene vlakmi na prepravu turistov tych smiesnych zopar km pod MP, a nikde ani kusok travy na postavenie stanu... boli sme tak unaveni a odrovnani, tym zeleznicnym pochodom ze sme to zapichli rovno v strede mesta na jedinom kusku travy rovno pred 4 hviezdickovym hotelom... asi o hodinu nas budi seguridad - hola, hola, hola, hola, hola, hola,.. typek to opakovak ako pokazeny gramofon.. kym som nevyliezol zo stanu a nepohadal sa s nim... stale opakoval to iste ... es prohibido acampar aqui... ok ,hovorim.. o hodinu vyjde slnko- takze , odtial padame... a tak chlapik odisiel a my sme mali aspon na dalsiu hodinu pokoj.. o hodinu.. znova.. hola, es prohibido acampar aqui, por favor pueden salir.. v tom Markus vylezie zo stanu a zacne , nadavat ako zmyslov zbaveny... v jeho stane je zapichnuty stovkovy zhrdzaveny klinec, rovno cez tropiko a vnutorny stan.. gracias, bienvenido en Aguas Calientes - Machu Picchu.. radsej sme to nekomentovali, a setrili si energiu, ved pred nami bol k rasy slnecny den, a tak sme zbalili stany a vybrali sa kupit listky pre vstup na MP. V ofice sme klasicky dostali po hube, ked nam neprijemna zenska odmietla dat aku kolvek zlavu, info, mapku ruin.. a jedine co vedela vyslovit bolo 25 USD.. a tak sme vytiahli tie nestastne prachy , zaplatili listok, nechali bagle na policajnej stanici a zacali slapat k ruinam... po ceste nas predbiehali autobusy napakovane turistami, ktore vyvazali lenive zadky za 12 usd rovno, nekompromisnou ze vraj ekologickou cestou az k branam ruin... my sme slapali tych 600 m prevysenia asi hodinu a pol lesom , a prepoteni sme dorazili asi o 9. 30 k brane ocakavaneho Machu Picchu.. ked sme vystupili z lesa ostali sme ako obareni.. pred branou bol postaveny neskutocny objekt, telefonne budky, obchody zo zlatom, restauracie a nakoniec dvojita policajna kontrola.. jedina cesta dnu.. strane na okolo su take strme ze je velmi tazke vstupit dnu inou cestou, a keby aj clovek chcel a dalo by sa , zabili by sme asi dva dni presekavanim sa cez divotvorny les.. a tak sme vytiahli listky a pridali sa k davu nekompromisnych turistov..

Machu Picchu je napriek sialenej komercii, a az nepredstavitelnemu zmanipulovanemu managmentu nadherne dych vyrazajuce miesto hlboko v paruanskych horach... nikto presne nevie preco ho vlastne Inkovia opustili, a na co vlastne sluzilo.. jeho objavitel American Hiram Bingham, ktory hladal v roku 1911 stratene mesto Vilcabamba ho objavil uplne nahodou... komplex MP je velmi rozlahly a bohaty na viacero klasicky Inskych architektonickych stylov stavby.. cele mesto posobi ako vzdusny zamok postaveny niekde vysoko v oblakoch.. pohlady do 600 m hlbokeho udolia ktorym preteka Urubamba stoja fakt za to.. mesto ma terasovity raz  - klasicky sposob harmonickeho videnia Inkov - ako zakomponovat architekturu do okolitej prirody - velmi to ladi oku... nadhera... v meste sa nachadza viacero chramov - dominujuci je opat Templo del Sol, a vyrazna pyramida s posvetnym kamenom  v strede tzv. Intihuatana- ktory sluzil  opat na zname astronomicke a spiritualne ucely, a ktory ako jediny prezil spanielsky conquest... zaujimavy je taktiez chram troch a siedmych okien, chram kondora a agrikulturne terasy... v strede mesta sa nachadza velka plaza kde sa pasli llamy a pokusali turisticke fotaky.. po obhliadnuti ruin sme este vyliezli na nedaleky dominantny kopec Waynapicchu odkial sme sa kochali neskutocnymi pohladmi poza horizonty subtropickeho lesa... nakoniec sme unaveni zostupili dole a pri zapade slnka sme zostupili spat do dediny...

Pomaly prichadzala noc a my sme museli vyriesit palcivy problem, kde postavit stan... a tak sme zasli za dedinu, a nasli malu lucku vedla trate.. uvarili si veceru a spokojni sa ulozili spat... asi o dve hodiny mi niekto bucha na stan... hola, hola, hola, je niekto dnu... tu je zakazane kempovat... es prohibido.. ked sme poculi tieto slova tak sme mysleli ze nas trafi... otvoril som teda stan a hovorim chlapom - seguridades ze ok, sme unaveni, slapali sme celu noc 30 km po trati, a cely den po Machu Picchu a ze rano sa zbalime a vypadneme.. typci ze ok, a tak sme sa rozlucili a lahli si opat spat.. o 5 minut neskor.. sa ozve z Markusovho stanu sialeny krik... nemam topanky, ukradli mi topanky... no zbohom.. takze zasluzeny oddych a pokojny spanok, vystriedala dalsia detektivka.. a noc stravena na policajnej stanici... situacia sa proste mala tak ze niekto sa zahadnym sposobom priblizil za neviem akych okolnosti k nasim stanom, a kedze markus nema snezne limce , vytiahli mu topanky  (nove Han Wag - Yukon za 8000 sk ) spod predsiene.. Markus bol ako zmyslov zbaveny.. policajti boli totalne neochotni nieco riesit a tak sa to tahalo do nasledujuceho dna... Rano komisar v Aguas calientes, spisoval zapisnicu - Ja s Jarom sme museli Markusa opustit s tm ze sa stretneme v Ollaytantambe, pretoze ja som taktiez musel bezat na policajnu stanicu v Ollante ohlasit kradez mojej celovky... a tak boli pred nami opat 30 km po zeleznici... slnko pieklo ako sialene, a my sme sa trmacali po zeleznici japonskymi krokmi ako matohy... nakoniec nas po 20 km vzal nejaky mini vlacik ( stvormiestne auto na kolesach) a hodil do 82. Samozrejme v ten vecer som na policii nic nevyriesil a pripad sa presunul na rano.. rano nasledovalo vysetrovanie, v ruinach pevnosti kde sme si nechali batohy a tam mi to pravdepodobne slohli... klasicky pripad nenasiel vinnika a policia to posunula na regionalny sud... a tak som sa ocitol vo vybielenej miestnosti prekryvajucej stare Inske kamenne steny, a zacal sa dedinsky sud v pritomnosti Sudcu, mna a troch obvinenych... bola to zaujimava skusenost... chlapik vsetko zapisoval rucne do velkej knihy a nakoniec vyniesol rozsudok ze pripad nema priame dokazy a tak sa z nedostatku dokazov uzatvara. Predstavte si chlapik ma pytal aby som zaplatil sudne trovy... bol som rad ze som odtial vypadol.. vyzera to tak ze si odo dnes budem musiet castejsie kupovat sviecky...

vecer dorazil Markus z Aguas Calientes, policia mu zaplatila poovicnu cenu vlaku, kedze v sandalach sa po kolajniciach nemohol vratit spat.. a tak sme nestastni uzavreli kapitolu Machu Picchu , dali dobru veceru sadli na bus a vyrazili spat Cusco.

na ceste k poznaniu , horam zdar..

buchy y simpi



                       
<<<

Komentár

Partneri

Lekáreň ELIXÍR
DeathMetal SL
HK VABEC, Stará Lubovňa,